Človek v búrke
Spisovateľ/ka: Marta | Vložené dňa: 12. decembra 2005
http://citanie.madness.sk/view-956.php
http://citanie.madness.sk/view-956.php
|
Človek, v búrke vetra Bože, ako len cez les s dcérkou utekal, na chrbte ju niesol, blesky metali ako divé, stromy a konáre sa lámali pod ťarchou búrky Pod ťarchou búrky sa jeho chrbát ohýbal, jeho kostnaté telo, dcérkine útle čielko tlačilo, dažďové kvapky ich telá zmočili strach človeka zvieral, aby padajúce konáre jej útlemu tielku neublížili Padajúce kvapky sa na vodopád zmenili, tma les zaviala, vietor sa zmenil na uragán, človek bežal, ako srnec po známych chodníkoch, strach z padajúcich konárov jeho telo zvíjal, tak veľmi sa o dcérkin život bál Temnou, horou z posledných síl ozlomkrky beží, a to dcérkine útle tielko, sotva sa na chrbte drží, už mu topánky voda berie jeho bosé nohy konáre lámu zúfalý kričí, dieťa pevne sa drž Môj dobrý Bože, kedy bude hory koniec, nebudú sa báť blesku, dažďa a neudrie ich žiadna haluz noc čierna svoju vládu stratí, Už z posledných síl sa driape, na kopec do dediny, ale dážď piesok rozmočil, jeho brehy voda podmyla a známi bezpečný chodník sa na šmykľavku premenil, zrazu ako slepým zmoknutým kurčatám, jas svetla dediny, ich srdciam učaril Môj dobrý Bože, len tebe vďaka, že nepodmanila si ich život biedny, dobre vieš, že ich srdcia nič netušili, pokým do toho hrozného lesa, noci vkročili |
uzasny 
9. augusta 2017 23:44:16
