Nespravodlivosť

Prečo si ma opustila? Prečo? Kričím a dochádzajú mi slová. Život ide ďalej tvrdia ľudia, no pre mňa zastal čas. Nevnímam či je deň a či je noc. Už ťa mama nikdy neuvidím. Nikdy. Navždy si od nás odišla. Časy keď si bola s nami a s bratom a ocom sme tvorili rodinu sú dávno preč. A mne sa do očí tisnú slzy. Je to nespravodlivé. Prečo, prečo si musela odísť a tak náhle si nás opustila? Priatelia tvrdia že život ide ďalej, áno ide ale pre mňa akoby zastal čas. Nič sa mi nechce. V ničom nevidím budúcnosť. Trápim sa a moje srdce krváca. Je to nespravodlivé. Vraj to chce čas. Aký čas? Mamu mi nikto nikdy nevráti. Nikdy ju už neuvidím. Nikdy! Niekto tvrdí, že keď človek zomrie, jeho duch žije ďalej s nami. To je super! Myslím si. Určite mama nechce aby som sa trápila a bola nešťastná. No cítim sa ako zbitý pes bez života. Mamu mi nikto nenahradí ani priatelia, rodina, práca či peniaze. Vraj si na to mám zvyknúť. Kruté, ale asi je to tak. Nič iné mi nezostáva, je to nespravodlivé. Veď bola mladá a život mala pred sebou, no rakovinu ju zničila až tak že jej neostala nádej na uzdravenie a ona svoj boj navždy prehrala. Ostali po nej len spomienky a zopár starých fotiek. Veriaci tvrdia, že Boh to mal v pláne. Áno? Podľa mňa je to nespravodlivé a nesúhlasím s tým, že vyrastám bez matky ako polosirota s mladším bratom a otcom. A navyše teraz vyrastám v cudzom meste – veľkomeste aby som nevisela ocovi na krku. Život je vždy nespravodlivý a zamotaný. Vraj dobrí ľudia zomierajú mladí. Z toho potom vyplýva, že patrím medzi zlých ľudí ktorí musia na tomto svete žiť. Je to nefér, postavené na hlavu. S tým sa nikdy nezmierim, možno až vtedy keď zomriem a stretnem sa s Bohom a požiadam ho o vysvetlenie nech mi zodpovie na otázku Prečo? Pretože je to nespravodlivé a voči mne a rodine nefér!