Kamkoľvek
Spisovateľ/ka: Vincent | Vložené dňa: 3. januára 2008
http://citanie.madness.sk/view-9602.php
Stretli sme sa na mieste kam http://citanie.madness.sk/view-9602.php
chodievajú stratené duše bez
lesku v očiach.
Neodvážia sa objednať si nič viac
ako ovocný čaj
alebo presso.
Pil som ovocný čaj,
ona vodku so sódou a
celkom sa vymykala. Mala
v očiach lesk,
krátku sukňu,
nohy ledabolo.
Pred sebou Bukowského.
Videla svet po svojom.
Zasnežený ako kanadské pláne
a ľudí v rýchlosti rakiet.
Pobozkaná Bohom na hrane
medzi šialenstvom a láskou.
Narodená v mojom znamení
so zmyslom pre prítomnosť.
Spadnutá z najvyššieho poschodia
kráča po krajoch ciest
v záblesku svetiel skladá pieseň,
miluje a zbiera silu, aby sa nakoniec
vyrovnala so životom. Ktorý je stále taký,
aký nechceme aby bol.
A preto tam sedí v tichu
pozorujúc ľudí len zo zvedavosti.
V ich čudných polohách a zúfalých príbehoch.
Rozmaznaných a dobrých. Veriacich
(a) vrahov. Čriepky zúfalstva pováľané
na stoloch, novinách, divadelných hrách
a v denníkoch mladých dievčat zamknuté
medeným kľúčom na retiazke.
Rozorvaná duša a naivita
s drsným vkusom pre humor.
Vo vode videla vykúpenie, vo vodke
trest. V Bukowskom seba takú
akou chcela byť a pritom si uvedomujúc,
čo to vlastne obnáša.
Pri tom všetkom
kládla otázky, na ktoré sa
dalo odpovedať jedným slovom,
a to bolo vždy nebezpečné.
Nebezpečnejšie ako sa zaľúbiť
do jej spôsobov, dlhých vlasov, jemnosti,
nedočkavosťou s akou otvára dvere a
skrytého tiku v kútiku úst.
Lebo raz sa postaví, vezme si tú knihu
s nežným úsmevom vyjde z dverí
a ten odchod ma zabije.
Potom nastúpi do taxíku
a na otázku odpovie:
„kamkoľvek.“
conicek 
4. mája 2010 11:54:21
