...Už nevládzem...

...Už nevládzem viac nemyslieť na teba, z mojich žíl sila sa vylieva, zaplavuje ma dážď spomienok, neustále len o nás dvoch. Srdce mi predstavami puká, že už tu nebude tvoja pomocná ruka. Už len stále tie isté frázy, o tom, ako to čas spraví, ako ťa niekto iný omámi, a moje city zo srdca odstráni. Ale na mňa to neplatí, aj keď neviem, či sa oplatí, nosiť srdce v čiernom závoji, ale chcem, aby spomienky ostali, a kúpali sa vo vani nádejí...