Zamknuté Prečo

SKONČITE VÝSTUP A CHOĎTE PEŠO

NÁŠ STROJ JE MIMO PREVÁDZKY

načarbal chlapec na sny hrubou fixkou, keď zamkli jeho otázky

za krutý zámok SI EŠTE MALÝ, TAK NECHCI NARAZ POZNAŤ SVET,

Vraj detstvo je cesta, ktorá ho čaká a nemožno ju prežiť hneď.

Tak jeden sen zablikal a clivo zišiel z dráhy,

ďalší slušne zdvihol klobúk ešte pred svitaním.

A skončilo sa snenie šiestich malých chlapcov, čo rozhodli sa pomaľovať sneh,

Dve sestry prestali kvôli nemu snívať, keď pre modré z neba prešli celý svet.

Chlapec s hrubou fixkou zamkol všetky sny, zatriasol krabičkou a stal sa dospelým.

Čiernou fixkou píšem po staniciach, vlakoch, aj na steny domov a na chodníky

že nevinne detstvo, vrakovisko na sny, leží na dne malej krabičky 

za zámkou z otázky, ktorú dobre poznáš: KEDY BUDEM KONECNE TAKÝ AKO TY?

Tak keď v metre uvidíte hrubé nápisy, pýtajte sa na tu malú krabičku,

A ak niekde uvidíte STRATY-NALEZY, skúste sa spýtať aj na tu fixku

písala tak čierno, zamykala sny, vyhnala ich zo slov naspäť do očí 

Hm, vraj nevideli, v očiach majú sny, už dávno, odkedy sú dospelí

tak si nevšímajú vlaky, stanice, zmaľované deti ani ulice

Pochodujme vytrvalo z dažďa pod odkvap, raz tu malú krabičku musím niekde nájsť