za dverami
Spisovateľ/ka: o_kolkej | Vložené dňa: 7. januára 2008
http://citanie.madness.sk/view-9704.php
Jana ležala v posteli a listovala stránkami ženského magazínu. Nikdy nechápala, pre koho sú tieto časopisy určené. Vôbec nerozumela návodom typu, ako robiť drahoty a používať gestá žiarlivosti a skutočne si nevedela predstaviť ženu, ktorú zaujíma či má muž oholený zadok. V skutočnom príbehu sa dočítala o neľútostnom rozchode kvôli tomu, že chlap odmietal žehliť a nevypínal televízor. Na jednej strane jej to prišlo zábavné, no na druhej akosi neverila, že niekoho môžu trápiť aj takéto veci.Z myšlienok ju vytrhlo slabé hučanie pohybujúceho sa výťahu. Opäť sa jej zmocnil strach. Dúfala, že Marek sa dnes domov nevráti. Výťah zastal na ôsmom poschodí a ozvalo sa prudké zabúchanie na dvere. Keď bol opitý, neunúval sa používať kľúče. Jana odložila časopis, zhasla a rozhodla sa predstierať spánok.„Otvoor!" zakričal a kopol do zárubne.Ešte chvíľu odolávala, no po ďalšom kopnutí podišla k dverám a otvorila.„To ti trvalo," zamrmlal, no nepozrel na ňu. Šiel rovno do kuchyne, k skrinke s alkoholom.„Kde sú fľaše?" pozrel do prázdnej police.Jana mlčala. Neprítomne pozerala bokom. Poslednú fľašu dorazila asi pred hodinou a nič viac doma nemali.„Kde-sú-fľa-še?" kričal a s každou slabikou silno buchol do stola.Žiadna odpoveď. Podišiel k nej, ľavou rukou ju pridržal za tričko a silno ju udrel. Jana preletela cez pol kuchyne a s krvavým nosom skončila na stole medzi špinavým riadom. Viac si ju nevšímal. Snažil sa nájsť alkohol. Jana sa pomaly pozviechala a bezmocne hľadela na Mareka. Do pravej ruky vzala nôž ležiaci na stole a chvíľu sa pohrávala s myšlienkou bodnúť ho a neprestať až kým úplne nedochrčí. „To neurobíš, maličká," povedal, keď zaregistroval nôž v jej ruke a pohŕdavo sa zasmial.Mal pravdu. Bola príliš slabá, aby také niečo spravila. Nôž prudko odhodila na zem a nenávisť, ktorú jej zvierala hrdlo sa rozhodla prehltnúť. Zmierila sa s tým, že všetok hnev vyplače do vankúša. Pri vstávaní zo stola rukou zavadila o vidličku. Pevne ju zovrela a palcom prešla po jej špicoch. Marek sa skláňal nad chladničkou a nevenoval jej pozornosť. Bol si úplne istý, že mu nie je schopná ublížiť. A to ju zožieralo. Ty nie si slaboch, povedala si v duchu a z celej sily mu ju vrazila do ramena.„Áaau, ty špinavá kurva," reval a snažil sa vidličku vytrhnúť zo svojho tela. Jana utiekla do izby a zamkla dvere. Sadla si na posteľ, schúlila sa do klbka a dlaňami si zakrývala uši. Neplakala, nemyslela, nevnímala.Jana mala dvadsať a z domu odišla pred troma rokmi. Najskôr na psychiatriu a potom k Marekovi. Od kedy žili bez mamy, otec ju mlátil skoro každý deň. Marek bol pre ňu záchranou, no o veľkej láske sa hovoriť nedalo. Jana potrebovala bývanie a Marek sex. A tak si navzájom vypomáhali. Spočiatku to šlo, aj keď obaja trochu viac pili a občas pikovali. Ale všetko v norme. Proste sa potrebovali vyhrabať z depresií, ktoré občas bývali dosť silné. Navzájom si lízali rany a to bolo fajn. Časom sa všetko trochu pokazilo a prišli hádky, ale to sa dalo čakať. Problém nastal vtedy, keď Marek Janu prvýkrát udrel. Zdrhla od neho. Najskôr myslela, že navždy, no po troch nociach na ulici sa pokorne vrátila a Marek si akosi podvedome uvedomil svoju dominanciu. A bitkou riešil takmer všetko.„Ty skurvená piča! Otvor, lebo tie dvere rozjebem!" kričal a päsťami udieral do dverí. Jana sa kolísala zo strany na stranu a neprítomne hľadela na stenu pred sebou.„Otvor!," kopal a búchal.Z peňaženky vytiahla malú vyblednutú fotku a priložila si ju k ústam. Popri tom recitovala akúsi detskú riekanku.„Tak tebe je veselo? Tak to sa teš, keď sa k tebe dostanem!"Marek z kuchyne priniesol nôž a začal ním sekať do nepevných lepenkových dverí. Sekal, kopal a celou silou sa ich snažil rozraziť. Po niekoľkých úderoch sa mu podarilo spraviť v strede otvor vo veľkosti päste.„A teraz si ma nepraj zažiť, ty malá kurvička" zúrivo zareval, skrčil sa a cez dieru nazrel do miestnosti. Jana sedela v otvorenom okne s nohami smerom von a neprítomne sa hojdala vpred a vzad.„Jana!" zakričal vystrašene Marek a z ruky mu vypadol nôž.„Jana, Janka, prestaň! Zlez z toho okna," kričal a zmeravenou rukou sa snažil nahmatať kľúč na vnútornej strane zámku. Kľúč tam však nebol.„Janka, Janulka, ja som to tak nemyslel. Vyser sa nato. Zlez dole, zlato." rozochveným hlasom sa ju snažil presvedčiť. Zmocnil sa ho strach, ktorý bol umocnený vedomím toho, že Jana v poslednej dobe o smrti hovorila veľmi často a veľmi osobne.Jana však akoby vôbec nevnímala jeho krik, slová, prítomnosť. Akoby nevnímala vôbec nič. S očami uprenými do hĺbky sa sústavne kolísala, náznakom pohybu pier dokola opakovala akési slová, a v ruke, ako malý talizman šúchala maličkú fotku. Marek sa ešte chvíľu bezmocne krčil, jednu ruku márne načahoval smerom k Jane a druhou zúfalo ťahal za kľučku. Po chvíli beznádeje vstal, zo skrine s náradím vytiahol kladivo a páčidlo, a niekoľkými údermi ohol zárubňu.Zaliaty studeným potom vyvalil dvere, vbehol dnu a zahľadel sa na dokorán otvorené okno. Ucítil, ako do miestnosti prúdi ľadový vzduch.
http://citanie.madness.sk/view-9704.php