Vážené skrine

dnes som kričal na svoju starú skriňu
zobrala mi všetky veci
tie na twistovanie po truhlách Irishu
tie čo vyhrávajú v človeče
tie konfekčné s kontrastom stratosféry
a hebké baloniaky stiahnuté šnúrou
z použitých padákov USA
nenávidím túto skriňu
keď ju chceš pohladiť po kľučke
pre pocit z tlaku mosadze
troška štípe
len sykotom sa predstaví
ako la seňora Komodský
Varan Komodský
v mojom gala!
***
Lepšie som sa prizrel
vedel som že je ratanová, bez pántu
a vonia
totalitnou chodbou školy
tam vo vnútri temnota
a pŕhlivá melódia ma desia
cinknem presne po vešiaku,
ona sa upokojí akože morfínom
hviezdice jej prachu beriem
fúkam ich na lapače vlhkosti
zatiaľ lovím vestu z ostrovov
kým nedáva pozor
***
vlastne
prečo kričíme na naše skrine?
sú dráždivé ako delikátny epitel
nehybné, možno večne živé
paneláky pre mole
na najmenších policiach
plačú deti s Petrom Panom
nakresleným po bundičkách
a almara spokojne
vŕzga
vrtí chvostom čo jej rastie
zo škaredej zadnej strany
***
vážim si svoju skriňu
nakreslime ju na značky pred školy
lebo oni nás držia za ruky
komplet život
nie ako tí anonymní páni
s podozrivým čiernym
klobúkom, orámovaní červenou...