Tabula rasa - prológ

Po opustenej tmavej ulici, len sporo osvetlenej pouličnými lampami, sa pohrúžená do svojich myšlienok, ponáhľala mladá žena. Katka pracovala ako moderátorka nočných správ  a  tak v čase, kedy si iní ľudia už užívali pohodu svojich príbytkov, sa ona práve chystala do práce.

Kráčala po mierne sa zvažujúcej vydláždenej ceste.

Odrazu za sebou začula zvuky. Spomalila a obzrela sa. Nič. Len slabé svetlo vzdialenej lampy. Možno nejaká krysa, pomyslela si a pre istotu zrýchlila krok. Zvuky ustali.

Po chvíli však znova niečo začula. Tentokrát  s istotou nevedela určiť, odkiaľ to prichádza. Kroky. Preľakla sa.

Z ničoho nič okolo nej prebehol vysoký muž. Katka od prekvapenia zmeravela. Skôr ako sa chystal zabočiť za roh, spomalil. Zastal. Otočil sa a zo vzdialenosti niekoľkých metrov si v mihotavom svetle lampy, pod ktorou stál, prenikavo Katku premeriaval.

Alex? prebehol jej mráz po chrbte.

Býval najlepším priateľom jej brata. Boli už od strednej školy zohranou trojicou a vlastne čokoľvek robili, robili spolu.

Alex zahynul pred šiestimi rokmi pri tragickej autonehode.

Vtom sa do noci ozval výstrel. Katka sa strhla a znova sa obzrela. Opäť nič. Vrátila sa pohľadom hneď naspäť k miestu, kde stál Alex. Aspoň si to myslela. No ten už bol preč. Ostal tam iba chvejúci sa lúč mestského osvetlenia. A ticho.

Vystrašene sa pobrala rýchlym tempom ďalej. Nemienila tu ostávať už ani sekundu. Nezmysel, výplod mojej fantázie, snažila sa po ceste upokojiť.

To, že videla, alebo si myslela, že videla svojho mŕtveho kamaráta, ju mierne vykoľajilo. Ponáhľala sa ale do roboty a tak sa snažila na to zabudnúť. 

„Páni, ešte, že ste tu. Po celom meste sa dejú zvláštne veci. Šéf chce okamžite mimoriadne správy" povedala Katkina sekretárka vzrušene.

„Aké zvláštne veci?"

„Nie je čas. Musíte ísť hneď hlásiť."

A tak ju moderátorka dotiahla až do štúdia, kde už bol celý štáb v pohotovosti.  Režisér zakričal:

„...Tri..."

„Počkajte, neviem ani o čo ide."

„...Dva..."

„Ja, ja....."

„...Jeden..."

„Kruci!!"

„Akcia!!"

Katka pozrela svojimi modrými očami na čítačku. To, čo videla a mala zahlásiť celý dnešok vysvetľovalo. Mierne ju striaslo, pootvorila pery (to robila často, keď bola vystrašená), ale nezmohla sa na slovo.

Producent jej nie práve slušným gestom naznačil, aby pokračovala.

Vzchopila sa.

„Milí diváci. Sme radi, že ste si zapli našu stanicu. Máme tu mimoriadne spravodajstvo."