O Kŕkavke Kvákavej.

Na lopúšom liste,

uveríte iste,

žabka spieva, že by chcela

herečkou sa stať.

Vtom za chrbtom klapi-klap,

pánko bocian zobák otvára,

zbledla žabka akomak,

skok a chcela na dno močiara.

Bocian rázne klapi-klap,

"aká chytrá, pozrimeže,

od včera ma trápi hlad

a ty chceš preč ?, kdeže, kdeže!"

Vypleštila žabka očká

a ho prosí, žeby počkal,

"herečka som" dušuje,

"spievať viem i tancujem."

-"Herečka a v žabej koži?

mám rád dobrú zábavu",

usadil sa v prvej lóži,

krídla si dal za hlavu.

Na špičkách i kolenačky

žabka tančí, horeznačky

skok vbok a zas z druhej strany,

balet?  hip-hop?  neviem ani.

A keď začne žabka spievať

pri močiari sa už stmieva,

neprestáva,  jedným dychom

tančí, spieva kŕ a kvak,

operety, songy, vinše,

potom zasa spustí inšie,

netreba jej husle, slák.

V slasti bocian privrel oči,

ój, ako si hoduje,

vtedy žabka v tŕstie skočí,

naraz vôkol ticho je.

Len to zbadal, panebože,

šiel vyskočiť z vlastnej kože,

dolapí ju,  klamárku,

všetko prezrie

od močiara ku jarku.

Sedem dní sa bocian zlostil,

brodil vodou, veru tak,

dostal reumu, preto teraz

kolienka má naopak.

A od tých čias ticho čaká,

neverí čo žaba kváka,

hneď ju radšej zožerie.

Ale žabky nie sú hlúpe,

keď sa bocian pri nich kúpe

schovajú sa za dvere.

Na lopúšom liste,

aj dnes spieva iste,

žabka smelá, čo by chcela

herečkou sa stať.