Vyslobodenie

Stal sa väzňom.

Nekonečné povinnosti,

pravidlá,

bez rodiny i priateľov.

Dušičku má maličkú,

dieťa schovalo by do dlane

celú jeho odvahu.

V očiach des,

na rukách pot,

vôkol zúri divá zver.

Myšlienky zamestnáva 

len jediná otázka:

Prečo?

Prečo je to také,

aké to byť nemalo?

Trpí

zahľadený do seba.

Až natoľko,

že teraz je už bezmocný.

Je pripútaný k chladnému kameňu.

Na rukách má okovy,

nohy mu ťaží snáď tisíc ton.

Pomaly umiera v trápení,

v bolesti,

vo svojom súžení.

Vonku zúri búrka,

no on ju už nevníma.

Vtom zaduní hrom!

Celé vnútro sa mu zachveje, 

strhne sa,

otvorí oči a...

Áno, bol to iba sen.

Ach...ako predlho spal.

Celú dobu ubíjala ho mora.

Ale teraz už nie.

Srdce bije ľahšie, dušu zalieva pokoj.

Obzerá sa vôkol seba

a čo vidí?

Nie iba krásne veci,

dobrých ľudí

a šťastné konce.

Je to realita

so svojimi kladmi aj zápormi,

kde človek však už nie je väzňom.

Prediera sa životom

a má rád.

A keď príde búrka,

musí zovrieť päste,

pozdvihnúť zrak

a ďalej žiť...