Sen (alebo filozofická debata s Ježišom)

Tam a bol tam aj
Ježiš. „Môžeš sa ma spýtať na
čo chceš."

Vravím: „Ty sa pýtaj
Mňa"

- - - -

Ježiš: Veríš vo mňa?
Ja: He. Od teba som čakal niečo iné... Ale keď sa pýtaš. Verím. Veď sú historické dokumenty, že si žil.
Ježiš: Asi si ma podcenil. Myslel som ako v Boha.
Ja: (zamyslenie) Svojím spôsobom hej. Dlho som nad tým rozmýšľal a dospel som k záveru, že si Boh. Nakoniec prečo aj nie? Veď som to takto chcel.
Ježiš: Podľa mňa si len pripisuješ viac ako je skutočné.
Ja: Tak to určite nie. Ale to ty nemôžeš pochopiť.
Ježiš: Pretože si nechcel aby som to chápal?
Ja: Hej.
Ježiš: Nebuď smiešny. Ja som ťa stvoril. Viem kto si.
Ja: Všetko má svoj pôvod.
Ježiš: Áno, len ty si nechceš priznať svoj pôvod. Stále dúfaš, že si len ničotou... No pozri sa okolo seba. Môže byť toto len... ako to hovoríš?
Ja: To nie je dôležité. Ja viem že mám pravdu.
Ježiš: A čo všetci tí ľudia okolo teba? Načo sú potom oni? Načo si potom ty? Moja verzia zmyslu existencie je oveľa zmysluplnejšia. Pozri sa na iné náboženstvá. Sme rovnaké.
Ja: Zmysel existencie. Áno, posmrtný život. Veľmi sa mýlite. Život nie je. Vaša objektívna existencia je len ako pohár vody. Naplnil ho ten, kto bol smädný. Stratíte sa ako voda, keď už nebudem smädný.
Ježiš: Ja som živá voda, kto bude piť zo mňa, bude žiť navždy.
Ja: Presne ako som chcel.