Ďalší deň

Spisovateľ/ka: pan tau | Vložené dňa: 19. januára 2008
http://citanie.madness.sk/view-9907.php
 

I.

Nad Tatrou sa blysklo a minerálka vyšumela v pohári. Prišla správa rušiaca dnešné stretnutie pri farebnej vodke. Naše dialógy s Puškinom v trojici sa odkladajú ako vyžehlené tričká do poličky skrine. Pozerám na priezračnú vodu, ktorá je tak čistá a aspoň chvíľu som pyšný na moju vyšumenú minerálku a na pohár. Môj pohár s vodou.  

Interaktivita mojich snov nepozná hraníc. Myšlienky mi volne prechádzajú ako postavičky v Schengenskom priestore a fantázia je ten pomyselný Veľký brat, čo to sleduje a dohliada na správnosť a reguluje ambície preniknúť do oddelenia Skutočný svet a všetky bunky sú ž zamestnané na jednoduchom systéme pochopenia komplikovanej reality.  

Keď som bol malý- hoci z duše nenávidím túto vetu, lebo si pri nej pripadám ako starček vraviaci zážitky z povstania - tak som každý víkend pozeral seriál o ľudskom tele. Bol to pre mňa úžasne strávený čas. Dozvedel som sa mnohé o biológií, vďaka skvelo spravenej dramaturgií. Niektoré postavičky som zbožňoval, hoci boli ,,škodné". Obzvlášť som mal rád bacila streptokoka, pretože mi vypĺňal moju, vlastnú, detskú predstavu o anarchistickom individualistovi, ktorý pracuje v skupine podobných myšlienkovo a hodnotovo prepojených jednotlivcov snažiacich sa narušiť systém, aby prežili.

Samozrejme, že vtedy som to nechápal v predchádzajúcej formulácií, ten spôsob myslenia prišiel až časom, ale postupom času myslím, že práve toto je jeho najlepší charakteristický opis animovaného streptokoka, pohľadom tzv. dospeláka.

Som doma. Som doma sám. Z blízka ma ožaruje monitor s pobehujúcimi písmenkami a blikajúcimi smajlíkmy. Tunnig duší s vykorektovanými fotkami v profiloch, tak veľmi sa snažiace stretnúť svoju pravú lásku, alebo aspoň niekoho, kto sa s nimi podelí o ich zážitky.  Irónia doby. Očarí viac neexistujúce čudo z binárnej sústavy, ako pohľad do modrých hlbokých očí. je to samozrejmé. Smajlík nesklame. Možno je to len klam, ale sklamanie už bolelo dosť a tak dávam prednosť pasivite v sladkej nevedomosti, opájaný niečím, čo sa na mňa usmieva a píše mi I love you a do uší zaznie I feeeeeeeeel gut.

So, I thank you, odpovedám potichu. Moja na kilometre vzdialená túžba, než reálny stav mojich myšlienok, ktoré sa dali do syndikátu s pocitmi a spracúvajú stratégiu ovládnutia trhu môjho duševného stavu. Kreativita tvorcov snov nepozná hraníc a ja dúfam, že na dnes splnili svoj plán aspoň na limit, ktorý vyčarí uspokojivý výraz ich vedúceho pri kvartálovom prehodnocovaní úspešnosti produkcie. Fantazia s.r.o, kde som  majoritným vlastníkom bez šance na privatizáciu.

Som bežec, alkoholik, čitateľ, nickname, volič a miestami aj eurominca, ktorá vypadáva z deravého vrecka na zem. Kotúľam sa, dole. Pozdĺž cesty,  pod kolesá kolosálnych aut a devalvujem.

Môj pohár vody sa podobá mojím snom. Sú to sny o tebe, o mne, o nás. Sú to sny, v ktorých som víťaz. Krásny pocit, keď sa slastne usmievam a pritom vnútri umieram. Cítim ako voniaš a viem, že tvoj dotyk sa nedá skopírovať na kopírke. Že tvoja krása a neha nemá osud podobný mnohým listov kníh, poznámok, ťahákov počas skúškového obdobia.

Moje sny sú jedinečné, očarujúce a v žiadnom prípade neporovnateľné s jednokorunovým magiom. Preplietajú všetky zmysly, spájajú spomienky aj priania, sú mojím denníkom do budúcna aj retrospektívou prítomnosti. Podprahová zmyselnosť nezmyselnej fikcie.

Gýčový kostrbatý príbeh v krajine snov, bez najmenších náznakov reality sa stal mojou túžbou, po ktorej som netúžil a stále netuším ako sa to stalo. Mnohokrát som radšej nad tým neuvažoval, vstal, rýchlo dal čaj, rožok s maslom, umyl sa a utekal, alebo sa len prevalil na bok, ako veľryba William, snažiaca sa pochopiť, prečo sa sen nestal skutočnosťou. Prečo sa  ten domček z kariet zrútil po miernom kýchnutí. Na dokaz nechápavosti a nesúhlasu vypustím gejzír vody, mrsknem chvostom a usmejem sa do foťákov japonských turistov v mojej domovskej ZOO. Potiahnem si paplón až k hlave a pozerám ďalej na holé konáre za oknom. Konáre zmoknuté, uzimené ako každá duša, čo ide na trh charakterov. Citová trauma, zmena stavu, rôznosť farieb a názorov, tiene v diaľke a reflektor do očí. Cisárove nové šaty, zľavnené v povianočných výpredajoch. Spravím neidentifikovateľný pohyb ruky smerom k nosu, brade, ústam, pritiahnem viac paplón a ďalej interaktívne snívam o svojich snoch. Pozitívny signál inovácie doby, ktorá prešla aj do mojej psychiky. Otvorím oči a vidím rozkvitajúce konáre a na nich drozda, náramne za podobajúceho na holuba.

 

II.

Zima. Brrrrrr. Autobus o siedmej som už nestihol. Pri operatívnych, časových kalkuláciách pred odchodom do hajan som zabudol, že obdobie puberty sa končí a oholiť sa raz za týždeň jednoznačne nestačí.

Je ráno a  tento špecifický rituál mužov podstupujem znovu. Ešte len dva dni a už zase pred zrkadlom s holiacim gélom na tvári držím v rukách strojček, čo sa chváli ôsmimi rokmi inovácie. Zase tie inovácie. Sú všade okolo mňa, vo mne aj niekde, kde ešte som nikdy nebol a možno ani nebudem. Ale raz si to nájdem na googli v bodka jépégé formáte a poviem si, že žijem na super planéte, ktorá má prekrásne miesta, skoro ako moja duša. Aj tá má krásne miesta.

Moje krásy tvoria Pompeje bez sopky, je to Atlantída v stredozemní, paradajsakvapark bez vstupného a malých kričiacich detí, či obéznych nemeckých turistov, ktorí by sa mali začať holiť aj na chrbte. Som narcista a cynik a už je šesť hodín a tridsaťdva minút. V ruke držím strojček, ktorý prežil osem rokov inovácií. Paráda. Len dúfam, že neboli rovnaké ako osemnásť rokov zmien v republike. Pri tejto myšlienke sa zhrozím porezania a paleta impulzov z mozgu sa predbieha, so stabilným počtom sekúnd na ciferníku hodiniek. Ešte, že nenosím hodinky a väčšinou sa riadim telefónom a kostolným zvonom ako väčšina ateistov. Z obývačky počujem, že začínajú ranné správy a sexy moderátorka v prevažne bielom štúdiu, v decentných fialových šatách s golierikom a striebornou retiazkou, číta z čítačky podstatu svojho zamestnania, zatiaľ, čo ja s chladivou bielou penou a zvyškami modrého gélu na tričku sa snažím neporezať. Príjmam informácie ako práve riskujem, tým že sa holím nesústredene, keďže poisťovňa ešte neuzavrela s mojou nemocnicou zmluvu o ďalšej spolupráci. Je preto pravdepodobné, že pri záreze do tepny, bude moja lojalita k štátnej poisťovni viac menej na rovnakej úrovni dôležitosti, ako hĺbka mojej reznej rany a pomer krvi v tele a na ňom.

Je pravdepodobné, že aj za to draho zaplatím a to dúfam, že len v peniazoch, na rozdiel od sústredeného človeka so žiletkou pred zrkadlom. Nebezpečná je to doba a nebezpečné je holenie pri druhých ranných správach. Nedbám, risk je zisk.

Strojček, ktorý prežil osem rokov inovácií sa na mňa hodí jemný záblesk čepele ako v reklamách o de luxe vyčistenej dlážke a ja mu zaželám dobré ráno. Aspoň niekomu. Ponáhľam sa. O siedmej mi ide autobus. Je pol. Som majster švihu oholený za 7 minút šťastne neporezaný. Strojčeky prešiel lepšou inováciou ako krajina.

Otvorím skriňu, vyberám košeľu.

Plán stihnúť autobus padol. Vyberám žehličku. Cítim, že som sa zmenil na daňovníka, ktorý si berie svoj prídel v naturáliách. Som vyberač.

No slušná košeľa je základ úspechu a byť nevyspaný a v nevyžehlenej košeli je najrýchlejšia cesta k neúspechu v slušnej spoločnosti, kde je sako pracovným odevom a nie iba gala handrou na výnimočné príležitosti. Preto eliminujem aspoň 50% neúspechu. Autobus som samozrejme nestihol, čomu sa potešil môj pes, odmenený  prechádzkou, ale aj žalúdok naplnený kávou a čokoládovou oplátkou. O pár minút mi ide našťastie ďalší autobus, prímestský so zastávkou pred mojím panelákom. Až moc dobre si spomeniem ako som sa pýtal včera Danky, ktorým spojom ide do školy, aby sme náhodou nešli spolu. Šikovne zamaskované za pár fráz a trápnych otázok, na ktoré som vedel lepšie odpovedať ja jej, než ona mne. Tej Danky, pri ktorej som sa cítil stále príjemne, ktorá sa pri mne cítila príjemne a snahou posunúť to ďalej, sme sa stali opäť len kamarátmi.

Danky, ktorá si musela čítať moje vyznania na telefóne, poslané o tretej ráno. Piatkové vyznania, z ktorých bolo hádam aj na jej displeji cítiť všetko to fúúújky. Od vodky, skrz pivá, parties, Go-Go tanečnice a kamarátky, ktoré nedali. Až po samotu v dave ľudí, až po závisť jej priateľovi, že má takú skvelú pri sebe, až po moje smútenie nad ďalším neúspešným pokusom.

Do duši sme si teda vryli ďalšiu spomienku, čiaru, ryhu, inovačný náčrt návodu na svoje city, čo ostane, aj po tom, ako sa stanem jeden druhému spomienkou,. Bezmennou. No, ten pohľad bude naďalej pevne zafixovaný a nezmazateľný ako môj smiešne dlh voči t-mobajlu.

Vzali sme to s humorom, športovo, slovami Mullera:,, Asi toto ak musí byť".

Očami a úsmevom sa podpísal náš súkromný Vestfálsky mier neexistujúcej vojny a šli každý svojím smerom. Ona k objatiu priateľa, ja k farbám a pastelom vyspovedať sa, a potrápiť tak chudáka papier svojou sebaľútosťou. Skica sna o sne a priama odpoveď na to, prečo sa nehrať so zápalkami, ktorých oheň je nevyspytateľný. Najmä, ak som poliaty benzínom, alebo úst mi dýcha šesťdesiat percentný domáci destilát.

Čakám na zástavke s jednominútovou časovou rezervou a pozerám na križovatku, kde každú chvíľu rýchlosťou šumachera a eleganciou hrocha príde môj autobus s Dankou. Pôvabný šál cez ústa, kapucňa na hlave, topánky a nohavice asi prekvapili mojich, na pár sekúnd nových, známych z videnia. Chuligán, oblečený za slušného, alebo ľavicový intelektuál, či nejaký iný magor. Magor má v pase. Nech riešia. Magor stojí ako mohyla a žije vlastným životom, vlastnou galaxiou, kde je len málo záujmu o hodnotenie ľuďmi, ktorých nepozná.

Elegantný hroch vyhodil smerovku doprava a ja obal z cukríka do koša. V dlani som ešte raz hmatom prepočítal cestovne - pre istotu - a nastúpil. Nastúpil k Danke v hrochovi na cestu za  pekným dnom a našim opätovným priateľstvom s ryhou.  Našiel som si volné miesto, sadol, dal kapucňu na hlavu. A pozeral na bežiaci svet, zatiaľ, čo ja stagnujem.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
9 bodov
velmi dobre ne sa to strasne pacilo  
Spisovateľ/AutorSilvia Csopotiová Pridané dňa27. januára 2008 18:33:05
dakujem :))  
Spisovateľ/Autorpan tau Pridané dňa1. marca 2008 19:33:20
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8