Od konca až na začiatok

A tu sa končí môj príbeh. V odpadkovom koši. Žil som, aby som splnil svoju úlohu pre nejaký vyšší cieľ? Asi nie. 6il som teda zbytočne? Niekto by povedal, že áno, niekto by možno povedal opak. Som príliš vyčerpaný, aby som sa tým trápil aj teraz. Príliš dlho som slúžil, príliš dlho som trpel otrasné podmienky, nepohodlie a skľúčenosť, ktorá bola všadeprítomná. Nemo som znášal nechutné zaobchádzanie s celou mojou rasou. Nemal som síl tomu vzdorovať a ani som nechcel. Nenazývajte ma prosím zbabelcom. Nie som zastrašený, len zmorený; nie som alibista, ale len prostý realista. Nemohol som zvrátiť osud svoj, ani osud svojich spolupútnikov. Nemal som na to právo. Nikto z nás nemal.

Na počiatku nás bolo dvanásť. Všade sme išli spolu, stále v rovnakom počte a s rovnakým cieľom cesty. No po mesiaci sa všetko zmenilo - rozdelili nás. Tušil som, že od tohto dňa už nič nebude ako predtým. Nikdy už nebude tak dobre ako doteraz. Ostatným som sa s tým ale nezdôveril, nechcel som ich zneistiť. Mali pocit, že len menia skupinu, že budú mať iný tucet spoločníkov a kolobeh bude pokračovať. Mýlili sa. Akt lúčenia bolo drastické divadlo. Tupo som sa díval pred seba a vtedy sa okolo mňa mihol ostrý nástroj, vyrezal ma z bezpečia skupiny a už som bol na všetko sám. Neobzeral som sa, lebo som nechcel, aby ostatní videli v mojich očiach to zdesenie. Vedel som, že sa stane niečo strašné a toto bolo len prvé dejstvo.

Netrvalo ani deň a moja krátka existencia náhle stratila zmysel. Už tu nebolo to, čo som mal chrániť pred okolným svetom. To, kvôli čomu som bol stvorený. Vykrvácal som! Moje prázdne telo, suché a beztvaré, necitlivo vyhodili do smetia. Nie som však prvý ani posledný. Predo mnou boli milióny a po mne prídu miliardy.

Bol som - krabica džúsu.