Kde si?

Kde si?

Osamelá, ubolená, zranená, stratená, znovu padáááááám na kolená, kričím, volám, prosím, pomôžte mi, milovaní! ten krutý kríž ma zráža k zemi. Kto sa ujme duše malej, čo pomaly stráca nádej, že jej niekto porozumie? Možno si je vinná sama, že princa na bielom koni očakáva, vznešeného, čo bez rečí, zadíva sa jej do očí. Budeme sa len stále dívať do očí svojich sa nežne vpíjať, celý svet sa s nami zatočí, už ma máš vo svojom náručí. Nemôžem sa predsa mýliť, pošepnú mi lúčne víly - to je ON! Ten, ktorého vekmi hľadám, na ktorého stále čakám, ten, ktorý pozná, KTO SOM. Boli sme už predsa svoji, tá odluka nás stále bolí, tak zase sme TU TY a JA, vstúpme Spolu do Raja!