milá ágnes

večer najradšej stávam na nadjazdoch
pozorujem ako
autá prechádzajú cez križovatky
jedno cez druhé
vypaľujú do mňa znamenia
nosím ich ako jazvy
po tých ktorí odišli


post

povedz mi
koľko potrvá kým sa definitívne zbláznim
kým sa ráno vnorí do zeme a obrastiem machom
kým sa nebudem musieť vpíjať
holou rukou
do seba ako do obrazu
už dávno som nevidel svetlo
už dávno

hlavy

rybacie hlavy odtínam tupou čepeľou
podlaha je plná rybacích hláv
žiabre a biele balóniky
krv na nerozoznanie od tej ľudksej

pri tom obraze ma nadnáša pocit
že by som raz mohol zomrieť
a nikomu tým neublížiť

de-

poznáš to
ženská sa smeje
a akoby mimochodom ťa chytí za ruku
ty sa nad tým zamyslíš
a nakoniec sa na to vyflákneš
v poslednom čase si ňáky bez nálady

ani porno ťa už nebaví pozerať

právo výberu

slnko presvetľuje pavlače

ona tam stojí
svojim nebezpečným pohľadom
všetko monitoruje

je to démon
výstavná trofej
vedomá si svojej prevahy
rozdáva úsmevy

a chlapi sa ju snažia zbaliť
na to akí by boli otcovia
ukazujú jej svoj vtip svoju inteligenciu
cit pre umenie a estetiku
nenápadnými dotykmi
sa k nej postupne približujú

ona ich odpaľuje
odtína im hlavy
a hádže do rohov izieb

ticho nad pavlačou
ona sa norí z tmy
a mne v tej chvíli
napadlo

timur lenk